Sto rokov od narodenia detskej spisovateľky Kristy Bendovej sme si pripomenuli v kruhu rodičov a detí spoločným čítaním v utorok 28. 3. 2023. Začali sme privítaním pána spisovateľa Františka Ružbarského. Jeho rozprávanie o písaní, tvorbe a príbehoch bolo krásnym začiatkom tohto dňa. Tak sme sa dozvedeli niečo o živote a diele spisovateľky Kristy Bendovej a spolu s rodičmi sa presunuli do jednotlivých tried. A čo bolo potom? Urobte si pohodlie a čítajte.
Hugolín
Prváci sa spolu s rodičmi zoznámili v Osmijankovej knihe rozprávok s rozkýchaným slonom Hugolínom, ktorý dostal príšernú nádchu. Pani nádche sa totižto nepáčilo ani v jednom nose a tak skončila v dlhom chobote. Prváci sa poskúšali po prečítaní rozprávky liečiť plyšáka Hugolína, ktorému v dramatickej hre podali lieky – cevitamín, acylpirín a harmančekový čaj. Deti sa pokúsili zahrať aj nádchu, ktorá navštívila aj iné zvieratká. Bola to celkom sranda kýchať ako mačka, vtáčik, had, medveď, dedo alebo tancujúca dievčina. Nakoniec sa naučili veselú tanečnú pieseň o slonovi a takisto namaľovali nezbednú pani nádchu na plagát.
Mgr. Mária Zdeneková
O načisto múdrych druhákoch, ich rodičoch a (ne) šťastnej pani učiteľke
Je sova múdra a somár hlúpy?
Rodičia mali veľmi dôležitú úlohu počas tohto dňa. Prišli svojim deťom čítať, ale aj porozprávať o tom, či radi čítali v detstve a aká kniha bola pre nich najkrajšia. Druháci spolu s rodičmi čítali príbeh „O piškótovej sove“ z knihy Osmijankove rozprávky. Keďže v príbehu sa dozvedeli o kuchárke, ktorá upiekla deťom v škole piškótové sovy a oni z nich zmúdreli, tak aj naši žiaci skúšali telefonovať retro telefónom do jedálne. Pani vedúca už ale mala pripravené mäso s kôprovou omáčkou. Tak sme sa rozhodli spolu s rodičmi takéto piškótové sovy pripraviť. Podarilo sa! Ochutnávali sme jedli – nastala chvíľa keď pani učiteľka chcela vyskúšať či to funguje a či sme my žiaci zmúdreli. Vyberali sme ťažké otázky o sove a predstavte si všetky sme uhádli - fungovalo to! Lenže.... Trošku nás zamrzel fakt, že sova múdra nie je, iba tak vyzerá. No čo už hlavne, že sme to vedeli. Nastala však chvíľa, keď sme ako v príbehu od Kristy Bendovej boli veeeľmi múdre deti, tak im kuchárka musela upiecť piškótových somárov, lebo všetko deti vedeli a aj riaditeľ a učitelia boli z toho nešťastní. Ale naša pani učiteľka iba hovorila, že musíme tých somárov urobiť a zjesť, lebo zajtra môže dať rovno výpoveď. Preto sme spolu s rodičmi začali „piecť“ somárov. O chvíľu sme si už pochutnávali na uškách či chvostíkoch. Znova si nás chcela pani učiteľka vyskúšať či to funguje a tak dával otázky...
Všetko sme vedeli! Neohlúpli sme ako žiaci v príbehu. Vedeli sme, že somár je veľmi inteligentné zviera podobné delfínom. Tiež sme vedeli, že pomáhal pri stavbách pyramíd a, že cestu, ktorú raz prejde si pamätá akoby používal GPS.
Takže ak vám niekto povie, že ste somár, vôbec vás tým neurazí - práve naopak.
Krista Bendová napísala báseň „Bola raz jedna trieda a my sme si ju vymysleli takto.
Bola raz jedna škola
Bola raz jedna škola,
riaditeľkou v nej Mária Kromková bola.
Tá škola bola malá
a žiakov veľa mala.
A bol v nej druhák Dávid
čo nikdy nemal kovid.
Bol tam aj žiačik Jurko
čo lietal ako pierko.
Tá škola mala Zojku
čo mala rada čokoládu horkú.
A bol aj v škole Hovanec
čo čakal iba na zvonec.
Tak tam bol žiak Šimon,
skoro ako pokémon.
Bola v nej aj Majka
čo bola super hlávka.
No v škole sedel Števko
ten chcel vedieť všetko.
A škola mala Kristínku
skoro slávnu balerínku.
A veľa iných žiakov čo škole radosť robili
a z výborných známok sa hostili.
V Krivanoch škola je veselá
lebo nikdy nebola osamelá.
PaedDr. Katarína Janičová
Lekvár a Boženka
Aj k tretiakom zavítal jeden odvážlivec! Bol to ocko Šimona Karabaša Jozefa Karabaš. A keďže chlapi držia spolu, preto do našej prevažne chlapčenskej triedy rýchlo zapadol a my dve s Lenkou sme sa ako „dievčatá“ iba pekne usmievali. Vybrali sme si príbeh O lekvárovej Božene, pretože je to príbeh veselý, ako aj naša trieda. Po úvodnom prečítaní a oboznámení sa s príbehom sme hneď museli ochutnať domáci slivkový lekvár podobne ako naša Boženka z príbehu. Mali sme aj lekvárové písanie a vymenili sme hlavnú postavu za „lekvárového“ Marka či Janíka. Keď už boli spokojné aj naše brušká, privolali sme aj rýchlu pomoc k babke, ktorá si myslela, že vidí čerta a odpadla. Náš skúsený ocko deťom vysvetlil ako správne postupovať, aj ako privolať záchrannú službu. Po vyliečení babky sme sa presunuli na druhý najväčší svetadiel, do Afriky, ktorú sme spoznávali, naučili sme sa niekoľko slov v ich jazyku a zaspievali pesničku. A že tento deň aj naša trieda sú na jedničku , vymysleli sme si o nás peknú básničku.
Bola raz jedna trieda, Peťko kreslič veliký,
v nej slečna Lenka a chlapcov veľa. kreslí aj do matiky.
A prišiel Slavko Janič Franko , Mária a Dávidko
a nemal sa tu nanič. tí nesedia veru ako pravítko.
A prišiel Matúš Kuchár, Naši chlapi, futbalisti sú to veľkí
očami gúľal, po triede sa kňúral. prekopú sa až do telky!
A prišiel rýchly Miško
čo bežaaaaal veľmi friško.
A bol tam Kubo Kubatý,
úsmev mal pekný, zubatý.
V triede bol aj Adam
a vedel celú abecedu hádam.
A prifrndžal aj Tobi,
čo najmenej zlobí a ťažko sa mu robí.
Priskočil tam Šimi,
čo vymýšľa si pekné rýmy .
Prišiel Martin, trošku meškal
sem tam na hodine prispal
no do tanca si výskal.
Mgr. Silvia Radačovská
Ako štvrtáci chceli predať päťku
Štvrtáci sa dozvedeli, z množstvá Osmijankových príbehov: O skoro utopenej päťke. Pracovali v skupinách spolu s rodičmi a tvorili plagát, kde by spropagovali päťku a chceli ju predať, aby viac nebola smutná a osamelá. Naučili sa reprodukovať príbeh podľa osnovy. Zistili ako sa číslo päť píše v iných jazykoch a ktoré krajiny majú päťku ako najlepšiu známku v žiackej knižke. V závere spoločne s rodičmi vytvorili krásne básne , aby smutnú päťku rozveselili.
Mgr. Mária Onuferová
