Keď som oslovila tetu Gernátovú s prosbou, aby k nám do školy prišiel zahrať na gajdici jej manžel, ani som netušila ako sa to zvrtne. Odporučila mi svoju vnučku a do týždňa sa náš plán aj uskutočnil. Milá a ochotná študentka Antónia Gernátová, tretiačka na Gymnáziu v Lipanoch s tým nemala najmenší problém. Pozvala som ju na hodinu regionálnej výchovy do 5. ročníka. Prišla aj s poriadnou výbavou. Priniesla so sebou všetky gajdice, ktoré mala doma. Žiakom predstavila tento hudobný nástroj, popísala jeho jednotlivé časti ako je pískadlo, píšťala a kravský roh. Jej dedko každú z týchto gajdíc ozdobil nádhernými ornamentami. Žiaci sa okrem iného dozvedeli, že tento nástroj je sólový, pretože je veľmi náročné zladiť ho s inými hudobnými nástrojmi a že ho používali predovšetkým pastieri pri pasení oviec. Antónia nám ozrejmila aj svoju cestu, ako sa dostala cez svojho dedka a otca k tomuto hudobnému nástroj a hoci je dievča chce pokračovať v tejto rodinnej tradícii. Dozvedeli sme sa, že dvojgajdicu, ktorá je v erbe Krivian, vystružlikal a vymyslel jej dedko Alexander Gernát. Samozrejme sme sa nemohli dočkať , kedy nám na gajdici zahrá. Počuli sme melódiu piesne „Ej dze tota ovečka „ a „ Buj, buj bača buj“. Porozprávala nám o svojich úspechoch a víťazstvách na súťažiach. Naposledy s gajdicou vystupovala vo Východnej , kde pred mnohými rokmi vystupoval aj jej dedko. Taktiež je neodmysliteľnou súčasťou každého Hornotoryského festivalu Jána Lazoríka z Krivian, pretože ho každý rok otvára hrou na tomto jedinečnom nástroji , ktorý je dokonca zapísaní aj v UNESCO. Po skončení jej prezentácie nasledovali zvedavé otázky žiakov a pesnička na želanie „Plakala herlička“. Antónia bola nadšená so záujmu žiakov a my sme boli nadšení z tejto mladej dámy, ktorá uchováva a rozširuje tradície svojej rodiny. Prajeme jej veľa úspechov a nadšenia do ďalších takýchto prezentácií.
Ďakujeme!
Mgr. Silvia Radačovská
