V dňoch 20. - 21. 10. 2017 sme sa v rámci krúžku ZELENÁ ŠKOLA zúčastnili zaujímavej a aktivitami nabitej akcie 24 hodín s poľovníkom.
Poprosili sme poľovníka z Krivian Tomáša Karabáša, aby s nami strávil spomínaný čas a ukázal nám radosti, povinnosti aj „nepríjemnosti“ poľovníckeho života.
Po výstupe na Demjanku nám poľovník teoreticky opísal, čo všetko má na starosti poľovník – musí nielen strieľať, ale stará sa aj o zver a okolie. Ešte pred zotmením sme sa vybrali skontrolovať množstvo sena v krmelcoch a doplniť soľ po okolí. „Zvieratá ju nevyhnutne potrebujú začiatkom zimy, kedy prechádzajú z trávy na suché seno,“ vysvetlil Tomáš. Videli sme dokonca zemiaky po zemi. Vysypali ich tam poľovníci - vraj je to dôležitá potrava pre diviaky. Cestou sme pozorovali stopy zvierat v blate a učili sa ich rozpoznať.
Po príchode sme sedeli pri ohníčku a rozprávali sa o tom, kedy a za akých okolností môže poľovník strieľať. V chate sme mohli vidieť púčiky z 50 stromov a tiež semená, pomocou ktorých sa rozmnožujú – od orecha či žaluďov až k semienkam z rôznych šišiek ihličnatých stromov a tiež semená kríkov. V noci sa zvedavci po štyroch – piatich vybrali s poľovníkom do tmavého lesa pozorovať zver hľadajúcu potravu. No popritom počuli mnohé zvuky naháňajúce strach. Počuli, ako žije les v noci. Zaspať nebolo vôbec jednoduché. Úplné ticho a spánok „prišli“ až krátko po tretej hodine v noci J.
Na druhý deň ráno sme si urobili táborák a opiekli špekáčiky. Zároveň sme sa zohrievali ako dvanásti mesiačikovia, nakoľko hmla ako mlieko, vyvolávala pocit nepríjemného chladu. Po raňajkách sme sa vybrali čistiť studničky a pozorovať výhľad „zhora“ – zašli sme na posed.
Po návrate z lesa k nám zavítal iný poľovník – pán Anton Karabáš a doniesol nám ukázať zbrane používané pri poľovačkách – brokovnicu a guľovnicu. Predviedol nám po jednom výstrele do vzduchu z oboch zbraní. Žiaci boli nadšení a ja tiež J. Prekvapila nás ich váha a hluk, ktorý pri výstrele spôsobili. Napokon sme sa zbalili, upratali chatu a okolie a plní zážitkov, emócií sa vrátili domov. Žiaľ, už za dažďa.
Ďakujeme pánovi Tomášovi Karabášovi za čas strávený s nami a informácie, ktoré sme mohli vďaka nemu získať aj prakticky prežiť. Ďakujeme aj pánovi Antonovi Karabášovi, že nám pomohol vyviesť a naspäť priviesť batožinu aj našich najmenších žiačikov.
Mgr. Mária Šimová
